Fakty o priemyselnom odvetví
Podľa nemeckého združenia textil+mode je nemecký textilný a módny priemysel dôležitým hospodárskym odvetvím s ročným obratom približne 32 miliárd eur a zahŕňa približne 1 400 malých a stredných podnikov a približne 135 000 zamestnancov v krajine. Podľa Spolkového ministerstva hospodárstva a ochrany klímy je Nemecko lídrom na svetovom trhu v oblasti technických textílií. Približne tretina celkového obratu textilného a odevného priemyslu sa vytvára v odvetví módy a odevov. Toto odvetvie sa vyznačuje aj vysokou mierou vývozu, ktorá presahuje 40 %. Transformácia spôsobená digitalizáciou, zmenou klímy a ďalšími trendmi sa v módnom priemysle nekončí. Pandémia koronavírusu, rusko-ukrajinská vojna a rastúca inflácia mali a majú veľký vplyv na správanie spotrebiteľov, dodávateľské reťazce a predaj v tomto odvetví.
Poradenská spoločnosť McKinsey & Company a odvetvová informačná služba „Business of Fashion“ predpovedajú celosvetový pokles v módnom priemysle. Niektorí výrobcovia módy už v krajine rušia pracovné miesta. Obe spoločnosti predpokladajú desať trendov, ktoré budú v nasledujúcich rokoch určovať textilný a módny priemysel. Geopolitické rozpory a destabilizujúce faktory budú krehké hospodárstvo ďalej oslabovať. Zároveň vznikajú nové regionálne centrá na Blízkom východe a v USA. Vysoká inflácia a zložité hospodárske podmienky budú mať silný vplyv aj na správanie spotrebiteľov v Nemecku. Spotrebitelia s nižšími príjmami a menšou istotou zamestnania budú investovať menej peňazí do oblečenia a módy a prejdú na lacnejšie výrobky alebo oblečenie z druhej ruky. Najmä generácia Z prikladá čoraz menší význam rodovo typickému oblečeniu. Spoločnosti v módnom priemysle preto môžu reorganizovať a zjednodušiť svoje obchodné procesy a postupy. Najstabilnejším módnym segmentom bude pravdepodobne formálne oblečenie na špeciálne príležitosti. V porovnaní s veľkým nárastom online predaja počas pandémie sa očakáva, že sa tieto predaje opäť ustália. Od skončenia pandémie čoraz viac spotrebiteľov opäť rado nakupuje offline. Náklady na reklamu v online sektore sa preto pravdepodobne zvýšia. Náklady na digitálny marketing zvyšujú aj nariadenia o ochrane údajov a technologické zmeny.
Digitalizácia
Digitalizácia preniká do všetkých oblastí módneho priemyslu. Digitalizácia a umelá inteligencia (AI) sú všade na vzostupe, či už ide o algoritmy navrhovania odevov, digitálne šatne s Augmented-Technology a avatarmi, virtuálne fotoštúdiá alebo technológie 3D tlače. Zákazníci si čoraz viac zvykajú na omnikanálové nakupovanie a bezproblémovú omnikanálovú logistiku. Pre módny priemysel je však stále potrebné vypracovať komplexnú stratégiu digitalizácie. V oblasti výroby módy 4.0 je ešte potrebné vo väčšom rozsahu zaviesť digitalizáciu a priemysel 4.0 v podobe inteligentnej továrne (Smart Factory). Zatiaľ existuje len niekoľko príkladov inteligentných tovární v módnom priemysle, napríklad Speedfactory spoločnosti Adidas a inteligentná továreň na výrobu pančuchového tovaru „Knitido“ v Japonsku. Efektívna a sieťovo prepojená výroba riadená umelou inteligenciou si bude prirodzene vyžadovať aj vysoký stupeň efektívnosti logistiky a intralogistiky v módnom priemysle.
Trvalá udržateľnosť
Podľa časopisu E-Commerce čoraz viac spotrebiteľov – najmä mladších – prikladá dôležitosť udržateľnému životnému štýlu. Podľa prieskumu inštitútu pre prieskum trhu GFK takmer 70 percent spotrebiteľov tvrdí, že pri nákupe oblečenia a obuvi je pre nich dôležitá ekologická a sociálna kompatibilita. Samozrejme, módny priemysel sa tomu musí prispôsobiť, hoci je pred ním ešte veľa práce. Najmä v módnom priemysle je veľa čiernych oviec. Aj v sektore módy povedie nemecký a európsky zákon o dodávateľskom reťazci, účtovanie emisií skleníkových plynov podľa rozsahu 1 až 3 a nová smernica CSR (Corporate Sustainability Reporting Directive) k väčšej transparentnosti pri podávaní správ o udržateľnosti podnikov. V tejto oblasti by sa malo zamerať aj na tzv. greenwashing značiek, t. j. zavádzajúce alebo nepravdivé informácie o šetrnosti ich výrobkov alebo obchodných postupov k životnému prostrediu. Manažéri v oblasti módy sa stále sťažujú na nedostatok noriem udržateľnosti v celom odvetví, ktoré by hodnotili ich úsilie. Zároveň sa objavujú nové módne trendy. Trend „zelenej módy“ sa zameriava na udržateľné výrobné podmienky, materiály a recykláciu. Cieľom pomalej módy je spomaliť a znížiť výrobu a spotrebu odevov. Udržateľné oblečenie by sa malo nosiť čo najdlhšie.
Nearshoring a diverzifikácia dodávateľského reťazca
Dodávateľské reťazce v módnom priemysle sa musia skrátiť (tzv. nearshoring), čím sa zvýši ich odolnosť, ale aj udržateľnosť. Okrem toho sa musí znížiť závislosť od tradičných dodávateľských krajín látok a módy, ako sú Čína, Bangladéš, India a Kambodža. Medzi možné alternatívne krajiny patria Poľsko, Srbsko, Chorvátsko, Bulharsko, Turecko a Maroko. Odolnosť dodávateľských reťazcov môže v zásade výrazne zvýšiť širšia dodávateľská základňa rozmiestnená v mnohých rôznych krajinách (multisourcing a multishoring). Zároveň sa vytvárajú digitálne dodávateľské platformy riadené umelou inteligenciou s cieľom zlepšiť transparentnosť trhu. Je potrebné lepšie riadenie rizík v dodávateľských reťazcoch v oblasti módy. Je potrebné identifikovať riziká, vypracovať pohotovostné plány a priebežne prispôsobovať stratégie. Mnohé spoločnosti tiež plánujú obmedziť svoj sortiment výrobkov.
Trendy v módnom priemysle
Rodovo neutrálna móda:
Najmä generácia Z (narodená v rokoch 1997 – 2012) čoraz častejšie nakupuje rodovo neutrálne módne produkty.
Zmena správania spotrebiteľov:
Zmena správania spotrebiteľov v dôsledku krízy a inflácie. Najmä pandémia, ale aj prudký nárast inflácie menia nákupné zvyklosti spotrebiteľov. Mnohí zákazníci musia šetriť peniaze.
Celosvetový hospodársky pokles v módnom priemysle, pokles online obchodov, vyššie náklady na digitálny marketing. Po pandémii zákazníci opäť čoraz častejšie nakupujú v kamenných obchodoch.
Nové regionálne zameranie predaja značiek:
Regionálny predaj módy na Blízkom východe a v USA rastie.
Digitalizácia už prebieha všade v módnom priemysle:
V celom dodávateľskom reťazci, vo výrobe, marketingu a predaji. Príkladom sú digitálne šatne s technológiou rozšírenej reality (Augmented Reality) a virtuálne fotoateliéry.
Efektívna omnichannel logistika:
V módnom priemysle sa nakupuje bez prerušenia prostredníctvom online a offline kanálov. Samozrejme, intralogistika a extralogistika musí byť navrhnutá zodpovedajúcim spôsobom ako efektívna omnichannel logistika.
Udržateľnosť:
Nemecký módny priemysel sa musí stať oveľa udržateľnejším. Nemecký a európsky zákon o dodávateľskom reťazci, účtovanie skleníkových plynov podľa rozsahu 1 až 3 a nová smernica o spoločenskej zodpovednosti podnikov výrazne sťažujú porušovanie zákona alebo ekologické podvody.
Diverzifikácia dodávateľského reťazca:
Diverzifikácia výrazne zvyšuje odolnosť dodávateľských reťazcov.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily:
Módny priemysel tiež trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Už teraz je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, od módnych návrhárov a strihačov až po vývojárov a nákupcov výrobkov.
Požiadavky na logistiku
Módny priemysel potrebuje účinnú a nákladovo efektívnu omnichannel logistiku na zabezpečenie efektívneho plnenia všetkých offline a online predajov. Na tento účel sa zvyčajne používajú najmä flexibilné a automatizované skladové systémy so systémom riadenia tovaru (WWM) alebo systémom riadenia skladu (LVS). Vhodné riešenia zahŕňajú systémy so zariadeniami na obsluhu regálov a automatizovanými vozíkmi, ktoré pracujú na princípe „tovar k človeku“, skracujú časy vychystávania objednávok a zvyšujú rýchlosť vychystávania. Vzhľadom na omnichannel prístup a vysokú mieru vrátenia tovaru v módnom priemysle je spracovanie vráteného tovaru veľmi komplexné a vyžaduje si špecializovanú reverznú logistiku, napríklad s automatizovanými (taškovými) triediacimi systémami a prípadne závesnými dopravníkmi na odevy. V pobočkách musí byť vždy k dispozícii správne minimálne množstvo výrobkov.
Okrem toho je potrebné zvládnuť aj objednávky typu Click & Collect. Výzvou je čo najrýchlejšie spracovať malé množstvá objednávok, časté objednávky a veľa jednotiek skladovaného tovaru. Na skladový systém pre omnichannel logistiku sa preto kladú mimoriadne vysoké požiadavky a musí byť starostlivo navrhnutý a nakonfigurovaný. Podľa štúdie spoločnosti Kembro môžu omnichannel spoločnosti a spoločnosti E-Commerce s veľmi premenlivým dopytom využívať výhody flexibilných skladov a flexibilných automatizačných riešení. Otázkou už nie je, či automatizovať alebo nie, ale ako automatizovať.
Úplná automatizácia často nie je vhodná pre množstvo rôznych malých objednávok v E-Commerce. Vhodnejšia je čiastočná automatizácia pomocou robotov Pick-and-Place a automaticky riadených vozidiel (AGV). Nové flexibilné technológie umelej inteligencie dnes ponúkajú módnemu priemyslu nevídané príležitosti. Vychystávanie v centrách elektronického obchodu sa často vykonáva napríklad pomocou viacposchodových zostáv (MGA) s vysokým výkonom vychystávania. Integrácia spádových priebežných regálov je možná pre najviac predávané produkty. Manuálne systémy policových a paletových regálov sa dajú ľahko rozšíriť a prispôsobiť aj pri sezónnych výkyvoch. Sú tiež cenovo výhodné. Využitie priestoru však často nie je veľmi dobré v porovnaní s kompaktnými skladmi a MGA. Policové a paletové regálové systémy môžu byť čiastočne automatizované, napríklad pomocou robotov na nakladanie regálov a vychystávacích robotov, ako aj AGV.