Fakty o priemyselnom odvetví
Globálny a nemecký automobilový priemysel prechádza hlbokými zmenami. Podľa spoločnosti Roland Berger nové koncepcie mobility, autonómne riadenie, digitalizácia a elektrifikácia (MADE) vyvíjajú veľký tlak na transformáciu. Krízy ako pandémia a rusko-ukrajinská vojna menia dodávateľské reťazce a nútia spoločnosti prehodnotiť svoje stratégie obstarávania a výroby. Klimatické zmeny nútia k udržateľnému hospodáreniu a prinášajú so sebou zákon o dodávateľskom reťazci, účtovanie emisií skleníkových plynov podľa rozsahu 1 až 3 a novú smernicu CSR (Corporate Sustainability Reporting Directive) pre väčšiu transparentnosť pri podávaní správ o udržateľnosti podnikov. Podľa nemeckého spolkového ministerstva hospodárstva a ochrany klímy je automobilový priemysel najsilnejším priemyselným odvetvím Nemecka z hľadiska zamestnanosti. Poskytuje prácu približne 2,2 milióna ľudí vo výrobe, dodávateľskom priemysle, na popredajnom trhu (napr. náhradné diely) a v maloobchode. Najväčšími výrobcami automobilov v krajine sú Volkswagen, Daimler AG a BMW.
Obrat v mobilite
Prechod na mobilitu, t. j. prechod na udržateľnejšiu a ekologickejšiu mobilitu, sa netýka len spoločností v automobilovom priemysle, ale celej spoločnosti. Je potrebné nájsť nové koncepcie mobility. Na programe je zvýšené využívanie elektromobility a hybridných pohonov, ale aj rozšírenie miestnej verejnej dopravy, cyklistiky a pešej chôdze, ako aj podpora zdieľania automobilov a iných foriem zdieľanej mobility. Obrat v mobilite sa teda netýka len automobilového priemyslu, ale aj dopravy, mestského plánovania a politiky. Podľa nadácie Fiedrich-Ebert-Stiftung e.V. bude prechod na mobilitu taký rozsiahly, že nová regulácia automobilového priemyslu a vnútropodniková transformácia nebudú stačiť. Podniky, politici, odbory a spotrebitelia musia pritom ťahať za jeden koniec. Na zabezpečenie pracovných miest a sídel v Nemecku je potrebné uzavrieť spoločný pakt pre budúcnosť medzi výrobcami, dodávateľmi, spolkovou a krajinskou vládou a miestnymi orgánmi.
Autonómna a zosieťovaná jazda
V budúcnosti sa vozidlá budú pohybovať nielen autonómne, ale budú aj prepojené do siete. Podľa Fraunhoferovho inštitútu pre kognitívne systémy (IKS) sú etapami vývoja autonómnej jazdy asistenčné systémy vodiča, čiastočná automatizácia, vysoká automatizácia, úplná automatizácia a autonómna jazda. V Nemecku sú v súčasnosti pre automobily povolené len čiastočne automatizované systémy úrovne 2. Pri vývoji všetkých ďalších fáz je ešte potrebné prekonať mnohé právne a technologické prekážky. Od úrovne 3 musia byť systémy schopné samostatne monitorovať jazdné prostredie a reagovať na zmeny. Autonómne riadenie nie je možné bez umelej inteligencie (AI). Autonómne autá a nákladné vozidlá využívajú radar a lidar na monitorovanie svojho okolia v reálnom čase.
Ďalšie informácie získavajú z digitálnych máp a údajov GPS. Vozidlá medzi sebou komunikujú aj s cieľom zohľadniť plánované jazdné správanie ostatných vozidiel. Všetky údaje sa zhromažďujú a analyzujú pomocou umelej inteligencie (strojového vnímania). Na základe tohto vnímania sa vytvorí situačný 3D model prostredia a pomocou umelej inteligencie sa vykonajú predpovede. Umelá inteligencia plánuje činnosti, ako je aktivácia smeroviek a bŕzd, a vykonáva ich samostatne.
Je ťažké presne predpovedať, kedy bude v Nemecku možné autonómne jazdiť na úrovni 5. Predtým, ako sa plne autonómne riadenie stane realitou, je potrebné prekonať ešte veľa technických, právnych, regulačných a sociálnych prekážok. Ďalším problémom je bezpečnosť údajov a prevencia kybernetických útokov.
Autonómne riadenie má vo všeobecnosti potenciál zvýšiť bezpečnosť na cestách znížením počtu ľudských chýb. Môže tiež zefektívniť dopravu tým, že lepšie využije kapacitu ciest a zníži dopravné zápchy. Technológia by sa mohla používať napríklad v taxíkoch, autobusoch, súkromných vozidlách, vozidlách vo výrobe a sklade, nákladných vozidlách v priemysle alebo ako konvoj na prepravu tovaru.
Digitalizácia
Digitalizácia v automobilovom priemysle zohráva priekopnícku úlohu už len z dôvodu veľkosti tohto odvetvia. Priemysel 4.0 a s ním digitalizácia, automatizácia a sieťové prepojenie sa v posledných rokoch výrazne rozšírili. V budúcnosti sa budú vozidlá vyrábať v „inteligentných továrňach“, v ktorých budú všetky komponenty, ako sú stroje, roboty a snímače, prepojené a budú si vymieňať údaje. To umožňuje veľmi vysokú mieru flexibility, ako aj vysokú kvalitu a efektívnosť výroby.
V inteligentnej továrni možno rýchlo meniť výrobu a vyrábať aj veľmi individualizované typy vozidiel. Továreň využíva umelú inteligenciu a strojové učenie na prijímanie komplexných rozhodnutí a optimalizáciu výroby. Digitálne technológie sa však môžu využívať takmer vo všetkých aspektoch automobilového priemyslu, napr. vo výrobe, v celom dodávateľskom reťazci až po predaj a, samozrejme, v samotných vozidlách (pozri vyššie). Digitálne technológie sa čoraz viac využívajú aj v predaji a marketingu na lepšie oslovenie a podporu zákazníkov.
Patria sem online predajné a rezervačné systémy, ako aj digitálne platformy na výmenu informácií a skúseností medzi zákazníkmi a výrobcami. Technológia blockchain bude zohrávať dôležitú úlohu aj v automobilovom priemysle. Môže sa použiť na bezpečné platby vo vozidlách, ochranu údajov, ako aj na decentralizované zdieľanie vozidiel a preukazovanie vlastníctva vozidla.
Elektromobilita a alternatívne zdroje energie
Elektromobilita zahŕňa rôzne typy vozidiel vrátane batériových elektrických vozidiel (BEV), ktoré sú poháňané výlučne batériou, plug-in hybridných vozidiel (PHEV), ktoré môžu byť poháňané batériou aj spaľovacím motorom, a vozidiel s palivovými článkami, ktoré sú poháňané vodíkom a vypúšťajú iba vodu ako emisiu. Energia používaná na nabíjanie batérií môže pochádzať z fosílnych alebo obnoviteľných zdrojov, čo má vplyv na skutočnú ekologickú stopu vozidiel. Automobilový priemysel sa v súčasnosti zameriava na vývoj a výrobu palív šetrných ku klíme, lepších systémov akumulovania energie a batérií, alternatívnych koncepcií pohonu, ako sú napríklad palivové články.
Diverzifikácia dodávateľského reťazca
Krízy posledných rokov spôsobili, že si spoločnosti a spotrebitelia bolestne uvedomili, aké krehké sú dodávateľské reťazce. Pandémia a rusko-ukrajinská vojna spôsobili prerušenie dodávateľských reťazcov a vážne narušili tok tovaru. Na mnohých miestach nebolo možné tovar vôbec doručiť. V automobilovom a počítačovom priemysle došlo k vážnemu „nedostatku čipov“, čo viedlo k zastaveniu výroby, oneskoreniam, zvýšeniu cien a zmenám modelových radov. Podniky, a to nielen v automobilovom priemysle, reagovali na to diverzifikáciou svojich dodávateľských reťazcov a úpravou nákupných stratégií.
Odolnosť dodávateľských reťazcov možno zvýšiť najmä prostredníctvom tzv. „multisourcingu“ a „multishoringu“. Pri multisourcingu sa dbá na to, aby sa diely a komponenty atď. nakupovali od mnohých dodávateľov, z ktorých niektorí sú konkurenti. Ak svoju dodávateľskú základňu rozložíte do viacerých krajín, ide o tzv. multishoring. Najmä pandémia ukázala silnú závislosť od čínskych dodávateľov, ktorá sa má teraz znížiť. Digitálne technológie aj v tejto oblasti umožňujú významné zlepšenia prostredníctvom vytvorenia efektívnych globálnych dodávateľských platforiem a sietí, ako aj špecializovaného riadenia dodávateľského reťazca.
Trendy v prechode na mobilitu
Vzniká mnoho nových koncepcií mobility: Patria sem elektromobilita, ale aj rozšírenie verejnej dopravy, cyklistickej a pešej dopravy, ako aj podpora zdieľania automobilov a iných foriem zdieľanej mobility.
Nové zdroje energie a lepšie akumulovanie energie:
Vývoj zdrojov energie a palív šetrných ku klíme, ako aj lepších systémov akumulovania energie (vodíkové palivové články, superkondenzátory, batérie z roztavených solí).
Digitalizácia a využívanie umelej inteligencie vo všetkých oblastiach:
Umelá inteligencia spracúva veľké množstvo údajov a optimalizuje všetky procesy v inteligentnej továrni, pri autonómnom riadení, v dodávateľských reťazcoch, v skladoch, v predaji a marketingu.
Inteligentná továreň a nová flexibilná výroba:
Vďaka digitálnej továrni je hotové vozidlo pred výrobou podrobne nakonfigurované a potrebné výrobné kroky sú rozumne naplánované. Výsledkom je optimalizovaný výrobný plán, ktorý môže výrazne skrátiť čas výroby. To bude mať veľký vplyv na logistiku a intralogistiku pre výrobcov aj dodávateľov.
- V inteligentnej továrni v zmysle Priemyslu 4.0 je možné vyrábať výrobky na mieru a v mnohých rôznych variantoch.
- Najmä stredne veľké podniky sa pripravujú na digitálnu výrobu so štíhlymi výrobnými procesmi a plnou automatizáciou intralogistiky.
- Digitalizácia a rastúci tlak na náklady vedú k vynikajúcim logistickým systémom a optimalizácii procesných tokov na celom svete.
- Na trh vstupujú noví dodávatelia, niektorí z nich čínski, ako napríklad Tesla, Polestar, Lucid Motors, NIO a Byton, ktorí zvyšujú tlak na inovácie vo vývoji.
- Klimatické zmeny a obmedzenia alebo dane na CO2 budú pre automobilový priemysel predstavovať veľkú výzvu. Príkladom sú zákazy jazdy s naftovým motorom, daň z emisií CO2 atď., ktoré si vyžadujú nové technické riešenia.
- Autonómne riadenie: Autonómne riadenie má potenciál zvýšiť bezpečnosť na cestách znížením počtu ľudských chýb. Doprava sa dá organizovať efektívnejšie, pretože vozidlá môžu navzájom komunikovať. Veľkým problémom je riziko kybernetických útokov.
- Dodávateľské reťazce sa formujú diverzifikáciou dodávateľských reťazcov, prispôsobenými stratégiami obstarávania, ako sú „multisourcing“ a „multishoring“, digitálnymi platformami dodávateľov a optimalizáciou prostredníctvom umelej inteligencie.
Požiadavky na logistiku
Existujú náznaky, že pandémia COVID-19 zmenila alebo zmení spôsob výroby v automobilovom priemysle. Hoci výroba Just-in-Time (JIT) je v automobilovom priemysle už dlho bežnou praxou, pandémia odhalila niektoré nedostatky tohto prístupu a prinútila podniky zvážiť alternatívne výrobné metódy. Narušenie dodávateľských reťazcov spôsobilo nedostatok dielov a súčiastok, čo malo obrovský vplyv na výrobu vozidiel. Výrobcovia automobilov, ako napríklad Toyota, začali reorganizovať svoju výrobu. Výrobcovia automobilov sa zameriavajú na miestnych subdodávateľov a miestnu výrobu súčiastok a komponentov. Zvažujú sa aj alternatívne možnosti skladovania a zvýšenie bezpečnostných zásob.
Sklad rezervnej zásoby tak zažíva renesanciu v automobilovom priemysle, ktorý bol doteraz charakterizovaný prístupom Just-in-Time.
Okrem toho je tu kompletne digitálne naplánovaný výrobný proces, ktorý je čoraz efektívnejší, automatizovanejší, prepojený prostredníctvom internetu vecí (IoT) a rýchlejší (inteligentná továreň). Logistika a intralogistika musia byť integrované hladko a najmä bez oneskorenia. Najmä stredne veľké podniky sa preto na to pripravujú štíhlymi výrobnými procesmi a úplnou automatizáciou intralogistiky. Vysoké sklady a automatizované sklady drobného materiálu (AS/RS) so zariadeniami na obsluhu regálov alebo systémami automatizovaných vozíkov, bezobslužné prepravné systémy (AGV), vláčiky, spádové priebežné a kanbanové regály, automatizované dopravníkové systémy a mnohé ďalšie prostriedky sú tu prostriedky voľby.
Často sa používajú aj špecifické automobilové nakladacie plošiny, ktoré možno perfektne integrovať so skladovacími systémami. Preto je pre firmy mimoriadne dôležité spolupracovať so skúseným odborníkom na skladovaciu techniku, ako je spoločnosť BITO, ktorá im ponúka systémové riešenia pre intralogistiku od nosičov nákladu až po AGV a regálové systémy z jedného zdroja.